likvidácia hlavy iránskeho štátneho teroru na povel Donalda Trumpa vyvoláva také otrasy, že svetom opäť letí naratív známy z útoku na Dvojičky, teda že „svet už nikdy nebude, aký býval“. Bezprostredný vývoj, najmä iránska „odveta“, ktorá bola stokrát nevinnejšia ako vyhrážky ajatolláhov, samozrejme nahovára, že až taká horúca kaša sa jesť nebude. Jedna vec sú však limitované možnosti Teheránu vojensky ohroziť Ameriku a spôsobiť „eskaláciu“, a celkom iná sú politické konzekvencie, ktoré môžu byť pre USA, a teda aj pre celý Západ, veľmi nešťastné.
Bez ohľadu na legitimitu či nelegitimitu amerického zákroku je na zabití Sulejmáního to najpodstatnejšie, že svetovou verejnosťou – vrátane západnej – bolo prijaté najmä negatívne. Symbolickosť a spektakulárnosť tejto akcie USA je natoľko veľká, že prevyšuje iné impulzy, pohnútky či predsudky nepriateľstva voči Amerike. Sulejmání je z hľadiska verejnej mienky ďalšia z prehier Západu v interpretačnej vojne o srdcia a hlavy globálnej verejnosti – a dá sa jednoznačne pripísať Trumpovi.
Ale k podstate – dá sa asi postulovať, že z Pentagónom predložených spôsobov reakcie na obliehanie amerického veľvyslanectva v Bagdade – ktoré organizoval osobne Sulejmání – si Trump zrejme mal vybrať niečo miernejšie. Situácia azda nebola natoľko zlá ako pred 40 rokmi, keď islamskí „revolucionári“ americkú ambasádu vyplienili a spustili rukojemnícku drámu, ktorá je prvopočiatkom dnešných americko-iránskych vzťahov. No odvtedy, s dlhšími či kratšími pauzami (spojenectvo proti ISIS), vedie islamská republika proti USA nevyhlásenú vojnu. Z tohto hľadiska, a pri histórii všetkého, čo sa v rámci tejto vojny odohralo, je úplne irelevantná debata, či odstrel Sulejmáního bol alebo nebol porušením medzinárodného práva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.