slobodu a prosperitu ohrozuje kolektivistické videnie a antikapitalistická mentalita veľkej časti verejnosti, intelektuálov a najmä politikov s rozhodovacími právomocami, ktorí tým navyše infikujú hlavy mladších. Podporuje ich v tom aj znovu rastúca popularita socializmu na Západe.
Sloboda je vzácna a krehká. Ľahko môžeme o ňu prísť či salámovou metódou prichádzať. Je preto dôležité pripomínať podstatu a reálnu tvár socializmu aj na príklade Československa, ktoré štyridsať rokov realizovalo jeho črty: centrálne plánovanie ekonomiky a znemožnenie ľuďom vlastniť čokoľvek, s čím by mohli podnikať.
Rozhodovanie politicky vyvolených o tom, koľko vyprodukovať alebo doviezť tovarov a za akú cenu ich predávať, bez ohľadu na dopyt a bez tlaku konkurencie, spôsobovalo neefektívnosť, plytvanie a podinvestovanie na úkor budúcnosti. Prišla nedostatkovosť, nižšia kvalita, výkonnosť aj životná úroveň oproti Západu. Kým v roku 1948 bolo HDP na obyvateľa Československa vyššie ako v Rakúsku (na úrovni 121 percent), tak do roku 1989 sa aj podľa nadhodnotených údajov prepadlo na 58 percent. A aj reálne mzdy významne zaostávali za rakúskymi. Podobné to bolo v strednej dĺžke života ľudí: v roku 1960 bola na Slovensku ešte vyššia ako v Rakúsku, v roku 1989 však už bola výrazne (u mužov až o päť rokov) nižšia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.