predoslať treba, že nič ešte nie je definitívne. Podpis obchodnej zmluvy o prevzatí CME je len prvý krok, na ktorý musí nadviazať schválenie biznisu národnými regulátormi aj súhlas Európskej komisie. A to, vôbec nie mimochodom, môže povedať veľa o politickom vplyve Kellnera na inštitúcie vrátane tých európskych.
Ak je totiž oligarchizácia médií naozaj taký fatálny problém, ako sa dnes pociťuje, tak verejná moc by transakciu CME/PPF odobriť nemala. Zákonodarstvo je natoľko komplikované, že aj zoči-voči právnickej divízii PPF je vylúčené, aby sa nenašla akási diera – ak sa teda chce. Či na úrovni EÚ, či v priestore národných legislatív.
„Kellner stojí v miliardárskej hierarchii o tri poschodia vyššie, než napríklad Haščák.“
Rozsiahle polemiky, ktoré sa rozbehli v ČR i SR, či dve miliardy eur, ktoré má Kellner vyplatiť za tridsať kanálov šiestich televízií, sú investíciou ekonomickou alebo vplyvovou, sú dosť „mimo misu“. Z podstaty veci sú totiž takou aj onakou. Predpoklad, že Kellner vyhodí dve miliardy na neefektívny biznis len preto, aby si zvýšil vplyv napríklad na Slovensku, je úplne mimo reality.
Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.
Samozrejme, že motív zisku a synergie s rôznymi telekomunikačnými spoločnosťami, ktoré už vlastní – práve odkúpil ďalších 25 percent maďarského Telenoru – je najzásadnejší a po ňom dlho, dlho nič. Čo však ani v najmenšom nebráni skutočnosti, že 40 miliónov divákov, ktorých získava – v ČR, SR a na Balkáne – samo osebe zvýši jeho vplyv v tomto regióne.
Ešte aj keby sa tomu zubami-nechtami bránil a odprisahal na celú rodinu, ktorú si tak chráni, že nikdy nebude lobovať za svoje záujmy a preferencie u politikov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.