Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Dalibora Roháča: Prebuďme sa!

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Niekedy si spomeniem na ten pocit naliehavosti, ktorý u nás predchádzal zlomovým parlamentným voľbám v roku 1998. A naliehavo cítim, že by sme ho potrebovali aj dnes.

Komentár Dalibora Roháča: Prebuďme sa! Natália Ložeková / natalialozekova.sk

odstavenie Vladimíra Mečiara od moci pred 21 rokmi bola naša posledná šanca urobiť zo Slovenska normálnu európsku krajinu. Dnes máme namiesto hrozivého Mečiara slabnúci Smer a najlepšiu prezidentku v širokom okolí. Je preto ľahké zabudnúť, že budúcoročná zmena k lepšiemu nie je neodvratná.

Niektoré rozdiely medzi rokom 1998 a dneškom hrajú v náš neprospech. Tí, ktorí proti Mečiarovi bojovali, mali v základných rysoch jasno, ako má Slovensko po Mečiarovi vyzerať. O nutnosti urobiť zo Slovenska civilizovanú krajinou ukotvenú v euroatlantických štruktúrach nebolo nutné viesť spory.

Naopak, na otázku, ako napraviť slovenské školstvo, zdravotníctvo či justíciu dnes neexistuje jediná správna odpoveď. Čas na hľadanie zhody medzi opozičnými stranami je preto krátky. Časť opozície však na konkrétne programové opatrenia rezignovala a kedysi hlavná liberálna sila, Sloboda a Solidarita, prechádza najhlbšou krízou. A na rozdiel od roku 1998 časť hlasov namierených proti Smeru budú zberať tí, ktorí by nedbali skoncovať s liberálnou demokraciou a nahradiť ju fašistickou diktatúrou.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite