v krvi len erytrocyty, trombocyty a leukocyty. Žiadne paragrafy. Plná ideálov som si povedala, že i napriek rodokmeňu, v ktorom prevládalo povolanie elektrikár, raz budem podávať námietku, že to na našom Slovensku nie je až také zlé, a aj človek bez rodinných väzieb v právnickom fachu sa môže stať advokátkou alebo sudkyňou.
Tejto mojej predstave pritakávali aj úspechy v medzinárodných právnických súťažiach, práca v advokácii počas celého štúdia, dobré študijné výsledky. Spokojne som si dláždila cestu k právnickému povolaniu, až kým ministerstvo spravodlivosti nezarevalo, že moju námietku zamieta. Ministerstvo sa rozhodlo sprísniť reguláciu advokácie a trojročnú koncipientsku prax predĺžiť na päťročnú. Bez riadnej argumentácie. Mocensky. Len tak.
Tieto slová som napísala na svojom blogu 23. júla 2012. Bola to reakcia na nesystémovú zmenu, ktorou si ministerstvo zabetónovalo advokátske remeslo. Veľmi ma ich postup hneval. S kamarátom Radom sme preto ako študenti práva dali dokopy hromadnú pripomienku, aby sme tejto zmene zabránili. Vyzbierali sme dostatok podpisov na to, aby nás musel minister pozvať na rozporové konanie o navrhovanej zmene.
„Monika Jankovská zašpinila taláre všetkým poctivým ľuďom v slovenskej justícii, nad ktorými bude ešte dlho visieť jej tieň.“
Namiesto vtedajšieho ministra Tomáša Boreca nás prijala štátna tajomníčka Monika Jankovská. Keď tam videla dvoch študentov, cúvla ešte vo dverách a nahlas povedala svojej asistentke, že týchto dvoch rýchlo vybaví. Vysmiala sa nám do tváre a povedala, že sme prišli zbytočne, lebo je už dávno rozhodnuté. „Ako rozhodnuté? To sú všetky pripomienkové konania len pro forma?“ Triasol sa mi zvýšený hlas. Ona sa smiala. Za pravdu našej argumentácii dal aj protimonopolný úrad. Aj to bolo málo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.