Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Komentár Tomáša Němečka: Karel Gott (†80)

.tomáš Němeček .stĺpčeky .český týždeň Tomáša Němečka

Keď Karel Gott v roku 1999 slávil šesťdesiatku, Václav Havel ho nazval príkladom profesionálnej kontinuity: „Je ako tá hora Říp, čo tu stále stojí.“ Výstižne povedané. V dobrom aj v horšom.

Komentár Tomáša Němečka: Karel Gott (†80) Natália Ložeková / natalialozekova.sk

harmonická silueta Řípu má svoj upokojujúci pôvab. Preto sa tak často objavuje vo výpočte českých symbolov a za každého režimu sa hodí pre národné púte. Je to kopec nízky, pre každého zvládnuteľný. Ale že by sa k nemu chcel človek vracať stále?

V tomto zmysle Karel Gott stelesňoval nenáročnú ľúbivosť a romantickú lyriku, v jednom rozhovore označil za najväčšiu radosť, keď dostane publikum „až do meditatívnej polohy, v ktorej sa prenesú do fiktívneho sveta príjemných pocitov“. Obdivoval šarm medzivojnovej hviezdy Oldřicha Nového, ktorý nikdy nevypadne z uhladenej roly.

Pritom aj kritici uznávajú jeho autentickú energickosť zo 60. rokov (Oči má snehom zaviate, Trezor alebo Lady Carneval). Jiří Suchý, ktorý z elektrikárskeho učňa urobil vtedajšiu hviezdu divadla Semafor, spomína, že Gott sa až po rokoch priznal, ako mu niektoré z pridelených piesní liezli na nervy, trebárs country paródia Zdvorilý Woody: „Bol však taký profesionál, že kým bol v angažmáne, tak splnil všetko, čo sa od neho čakalo.“ 

„Andrej Babiš, premiér lacnosti, navrhol usporiadať štátny pohreb aj s pohrebom v Katedrále svätého Víta. Gottova rodina prejavila väčší vkus.“

Vysoký stupeň tvárnosti sa môže ľahko zmeniť na konformizmus. Preto sa často a zlomyseľne cituje hodnotenie Milana Kunderu z Knihy smíchu a zapomnění o začiatku normalizácie, keď Gott emigroval a rýchlo sa vrátil – so zárukami priamo od Husáka: „Reprezentoval hudbu bez pamäti (...). Prezident zabudnutia a idiot hudby patrili k sebe. Pracovali na rovnakom diele. My pomôžeme vám, vy pomôžete nám. Nemohli jeden bez druhého byť.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite