prišli dlhy, úžera, vyhrážky. Alena chcela pre rodinu nový štart. Manžel odišiel na protialkoholické liečenie, ona predala byt a vyplatila dlhy. Keď sa vrátil, zamestnal sa a pár mesiacov žili spokojne. Prenajali si garsónku, sedemčlenná rodina, ale nesťažovali si. Už-už to vyzeralo, že sú z najhoršieho vonku, keď manželovi diagnostikovali rakovinu. Ťažký stav. Prestal pracovať. Alena zostala na domácnosť sama. Mesačné nájomné bolo zakrátko nad jej sily. Ledva bolo na lieky a na jedlo. Päť detí a manžel. Dlhy rástli a Alena sa po štyroch mesiacoch ocitla s rodinou na ulici. Manžela hospitalizovali. Deti vzali do ústavnej starostlivosti, „decáka“. Ona striedala „azylák“ s útulkami.
Tieto trápenia podlomili aj Alenine zdravie. Najmä psychické. Ťažko si hľadala prácu a začínala odznova, ale podarilo sa. Deti boli v detskom domove menej než rok. Alena obchádzala všetky úrady, združenia, nadácie a neúnavne prosila o pomoc. Deti chcela naspäť. Zapojila sa do pilotného projektu jednej košickej organizácie. Sociálne nájomné bývanie. Znie to ako veľká nuda, ale v skutočnosti čítate o malom zázraku, ktorý stojí 50-tisíc eur a dokáže štátu ušetriť státisíce. Dobre počujete. Státisíce! Nadácia poskytla pani Alene bývanie. Vybudovať túto bytovú jednotku stálo nadáciu 50-tisíc eur. Pani Alena bývanie nedostala zadarmo, platí nadácii nájom okolo 200 eur mesačne. Zvláda to.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.