najlepšie naňho sedelo dnes už pozabudnuté slovo vekslák: za komunizmu si zariadil invalidný dôchodok a šmelil so všetkým možným, najmä s dovážanými hodinkami. Jeho príbeh spopularizoval investigatívny reportér Jaroslav Kmenta vo svojej trilógii Kmotr Mrázek (2007 – 2010), v ktorej ho dosť prehnane označil za „vládcu českého podsvetia“.
Mrázek po revolúcii zbohatol na podvodoch s nadhodnotenými realitami, mal prsty v gangsterskom vybavovaní účtov v stredných Čechách začiatkom divokých 90. rokov. Potom sa snažil kúpiť si povesť štedrou charitou. Jeho veľká chvíľa prišla za Zemanovej vlády v rokoch 1998 až 2002 – v zrejme najskorumpovanejšom období českej ponovembrovej politiky.
Mrázek sa vtedy v jednom rozhovore pýšil, že má kontakty na „sedemnásť poslancov a šesť senátorov, s ktorými si tyká“ (tiež vykladal, že pri sebe nosí okolo stotisíc korún v hotovosti a osem mobilov), predovšetkým sa však spriatelil so Zemanovým šéfporadcom Miroslavom Šloufom.
"Títo úbožiaci nie sú hodní toho, aby sa z nich robili vládcovia čohokoľvek."
Protikorupčná polícia založila na Mrázka spis Krakatice (český názov pre chytľana obrovitého, druh hlavonožca), ktorý mal na základe odposluchov zdokumentovať prerastanie mafie do štátnej správy. Z neho potom čerpal novinár Kmenta, pričom najpestrejší je druhý diel trilógie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.