pomyselným perom tých, ktorí sa pocitom vlastnej moci spili pod obraz boží a z ich vývratkov vo forme komunikácie v Threeme teraz prichádza zle nám všetkým.
Jednou vecou je obsah tejto komunikácie: potvrdzovanie všetkých podozrení, s ktorými minimálne ostatný rok a pol žijeme a snažíme sa z toho nezblázniť. Ďalšou vecou je však jazyk danej komunikácie. Forma, ktorá nám negustióznym spôsobom naznačí, ako je možné, že to celé zašlo tak ďaleko. Ako autor tejto komunikácie dokázal uveriť, že skutočne môže všetko.
Je zrejmé, že jazyk odráža a spoluvytvára skutočnosť. Používanie jazyka, zvolený slovník a rétorika mnoho prezrádzajú o autorovi a jeho vnímaní reality a o tom, ako si ju ohýba na svoj obraz. V prípade Kočnera je to zrejmé: jeho jazyk je, tak ako on sám, arogantný, pompézny, plný kvázi ostrovtipu. Ďaleko za hranicou únosnosti – čo by bolo pre autora asi zrejmejšie, keby na druhej strane komunikácie nebola adorujúca Zsuzsová, ktorej nevkusné pritakávanie dodávalo Kočnerovi potrebnú dávku sebavedomia. Nezdravú dávku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.