tohtoročná téma tábora sa týka veľkých zastavení v živote nášho františkánskeho svätca Antona Paduánskeho. Jedno z tých zastavení znie: „To sa mi (ne)malo stať.“ To (ne) je v zátvorkách, lebo po čase to väčšinou vidíme opačne.
Tak to bolo aj v Antonovom živote. Podarilo sa mu odísť na vytúžené misie do Maroka s odhodlaním položiť tam aj život za Krista a jeho evanjelium. Lenže nič nebolo tak, ako si predstavoval. Krátko nato, ako tam prišiel, ochorel na maláriu a strávil tam zopár mesiacov v horúčkach. Keď už začal vnímať, že je v Maroku na obtiaž, rozhodol sa vrátiť naspäť.
Na spiatočnej ceste však jeho loď stroskotala a on sa namiesto Portugalska ocitol na Sicílii. Čo si vtedy pomyslel? „Toto sa mi (ne)malo stať.“ Všetko podstatné v jeho svätosti prišlo až po tomto stroskotaní.
Na tábore sú s nami krásni mladí ľudia z celého Slovenska. Vo svojich životoch zažívajú svoje prvé horúčky aj stroskotania. Zo strašných vecí, ktoré už proti svojej vôli zažili, je jasné, že to už nie sú deti, ktorým patrí detská izbietka a pieskovisko.
„Oni už „len“ túžia, aby sa im v živote stala láska, taká, ktorá má moc zachrániť ich dušu.“
Bolesť ich zoceľuje. Aj túžba po láske. No zlé veci sa človeku nedejú len mimo jeho vôle, ale aj s jeho požehnaním, ktoré by sa dalo vyjadriť takto: „Túžim, aby sa mi to stalo.“ Po nejakom čase sa to aj naozaj stane. Vtedy taký človek zistí, že to nijaké terno nebolo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.