práve uspávala svojho malého syna, keď začula veľký treskot a plač. V izbe našla plakať svoje druhé dieťa, dcéru, s napuchnutou nohou. Manžela nahnevalo, že dcéra ukladala riad do umývačky príliš hlasno a tak dcéru chytil pod krk a hodil o stolík. Simona povedala mužovi na obranu dcéry svoje a ten ju začal biť.
Bitku od muža dostávala pravidelne. Prvý raz to bol prasknutý bubienok, potom ruka, noha, zlomené rebrá, dokopal ju aj v tehotenstve, v dôsledku čoho prišla o dieťa. Vždy jej sľúbil, že sa to už nestane a povedal prepáč. Vedela, že dostane bitku aj tentoraz. „Začal ma biť päsťami a potom mi obúchal hlavu o stenu. Nikdy nezabudnem na ten jeho úsmev, keď ma bil,” prezrádza Simonin príspevok na sociálnej sieti, ktorý má vyše päťtisíc zdieľaní.
„Tému domáceho násilia na ženách živíme aj tolerovanou ekonomickou nerovnosťou medzi ženami a mužmi.“
Hovorí sa, že človek dvakrát do tej istej rieky nevstúpi. Ale pokiaľ je to žena a matka v násilnej domácnosti, opakovane do tej rieky vchádza, až kým sa netopí. Podľa riaditeľky jedného bratislavského zariadenia pre obete domáceho násilia sa týraná žena vráti k násilníkovi v priemere sedemnásťkrát, kým definitívne naberie odvahu a silu opustiť ho navždy. Pri posledných odchodoch ide často o život. Báť sa o ten svoj zabudli už po prvej bitke. Sú to ich deti a blízki, o ktorých životy sa tieto ženy boja najviac.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.