Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Konali európski lídri nedemokraticky?

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Nominácia Ursuly von der Leyen do čela Európskej komisie vyzerá ako definitívny koniec systému takzvaných spitzenkandidátov. Má nám byť za ním ľúto?

Konali európski lídri nedemokraticky? Natália Ložeková / natalialozekova.sk

predseda SaS Richard Sulík a europoslanec za PS Michal Šimečka sa v hodnotení vzácne zhodujú. „Po tom, čo spitzenkandidáti celé mesiace kampaňovali, predstavovali svoj program a dávali rozhovory ako na bežiacom páse, zasiahli šéfovia vlád a európskej demokracii dali poriadny kopanec,“ napísal Sulík. Šimečka zasa na Facebooku vyjadril ľútosť, že „hlavné rozhodnutie nakoniec urobí 28 ľudí za zavretými dverami.“ Sľúbil urobiť všetko preto, „aby sme s dôverou ľudí takto nehazardovali.“

Bola vendeta Vyšehradu proti Timmermansovi politickým triumfom strednej Európy, ako tvrdia Fidesz a PiS? Zatiaľ to na rast vplyvu nášho regiónu v Bruseli nevyzerá, nehovoriac o tom, že nominant na šéfa Európskej rady je známy len malou trpezlivosťou s karpatskými populistami.

Je mi však zaťažko vidieť koniec spitzenkandidátov ako zlyhanie európskej demokracie. Nápad, prvýkrát vyskúšaný v roku 2014, bol totiž užitočným, no neúspešným experimentom. Zmysel by dával, ak by Európska komisia bola vládou v parlamentnom systéme. Od toho však majú európske inštitúcie ďaleko.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite