značná časť populácie musí vedieť, o čom hovorím, lebo absolvovala pôrod. Modlíte sa, aby vás radšej párali nožom, aby ste radšej boli obeťou skupinového znásilnenia, čokoľvek, len nie rodiť! Keď sa vám takáto bolesť začne vyskytovať v živote častejšie, povedzme raz za rok, začnete o nej uvažovať inak.
Namiesto otázky „prečo?“ a stavania sa do pozície ukrivdenej obete, prijímate bolesť ako výzvu. Ako nejaký druh mystického zasvätenia, ktorým prejdú len vyvolení. Ako príležitosť rásť. Ako príležitosť povedať si „veď to je len bolesť“ a s úsmevom na tvári si veľkou kudlou zarežete do zahnisaného mäsa, aby ste si vybrali vred.
„Zasmiať sa bolesti, nie vysmiať sa jej do očí, zasmiať sa nad týmto vrtochom osudu, ktorý ju človeku prináša.“
Patrím medzi týchto vyvolených, ktorí sú stále bolesťou skúšaní. Neviem, čím som sa v tomto živote o to pričinila, ale už nebojujem. Prijímam výzvu. Na rozdiel od duševnej bolesti tá fyzická oslobodzuje… práve od tej duševnej. Naopak to nefunguje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.