už štyri roky ťa tu nepočuť, Tónko. Občas by nám padlo dobre, keby sme mohli vnímať tvoj zamatový bas, ktorý by sformuloval jasný postoj k tomu, čo sa tu deje. Toľko vecí sa totiž udialo. Určite by si bol s nami, keď nás bolesť a hnev nad vraždou Jána a Martiny vyhnali na námestia. Vidím ťa, ako sa spokojne usmievaš, keď pod tlakom námestí odstúpili najprv jeden a potom aj druhý Robert, a napokon i policajný prezident. Ako sa tešíš, že vyšetrovatelia začali naozaj vyšetrovať a sivá eminencia slovenskej politiky Marián je vo väzbe. Viem si živo predstaviť tvoju radosť: Žena – prezidentka! To by ťa tešilo.
Zuzana je človek tvojej krvnej skupiny. Je človekom pokoja, so srdcom odpútaným od závislosti od víťazstva či prehry, pripravená postaviť sa do stredu a v nekonfliktnom dialógu spájať rozdelené názorové skupiny. To bol aj tvoj postoj, António. Spájal si konzervatívcov s liberálmi, veriacich s agnostikmi, tradičné s progresívnym, staré si spájal s novým. Bol si vtelením Ježišových slov: Človek vyučený v zákone, získaný pre evanjelium kráľovstva, je ako hospodár, ktorý z pokladu svojho srdca vynáša staré i nové veci.
Prišiel ti blahoželať i prezident Andrej Kiska. Odkedy sa zjavil na verejnej scéne, patril k tým, čo sa inšpirovali tvojím životom: „Čo by nám dnes António poradil?“ pýtal sa vo svojom príhovore a potom ťa citoval: „Nevieme, čo nás zajtra čaká, no už dnes by sme mali vedieť, ako sa zachováme.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.