vždy, keď sa za posledné roky zoradili pred kamery Fico, Danko a Bugár, aby opovržlivo vyslovili mená Sulík-Matovič-Kollár a varovali verejnosť pred ich vládou, bolo to zábavné.
Oni, čo znefunkčnili prokuratúru, políciu aj Ústavný súd, oni, čo nesú zodpovednosť za civilizačnú katastrofu v nemocniciach aj na školách, oni, čo sa nezmohli na jedinú ucelenú reformu, oni, čo poškodili našu vedu, meno prezbrojovanej armády a dokonca aj povesť zariadení, ktoré sa starajú o deti v problémoch, opakovane sugerovali Slovensku pocit vlastnej nenahraditeľnosti. Vtipné, nie?
„Aj vďaka strane Za ľudí už kľúčová diskusia nie je určená Smerom.“
Menej vtipné už bolo, že až do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tejto primitívnej hre verilo mnoho inak rozumných médií a aj intelektuálov. Populárne bolo povedať, že Sulík je neprijateľný a Fico je stabilita a európske jadro, tak zavrime oči pred únosom štátu a verme, že to nedopadne úplne zle. Pamätám si viaceré také diskusie. S priateľmi!
Lenže prišla vražda, prišli odhalenia o dlhoročných Kočnerových kontaktoch na prokurátorov a vyšetrovateľov a vedenie polície, prišli dlažbové kocky pred Úradom vlády a karta pána Sorosa, a lož o stabilite a jadre sa rýchlo zosypala.
Preto je spravodlivé povedať toto: Sulík – Matovič – Kollár, to nebola horšia, ale lepšia alternatíva súčasnej koalície. Opýtajte sa starých rodičov, ktorí zažili nemocnicu, opýtajte sa detí z podvyživených škôl, opýtajte sa farmárov, opýtajte sa tých dvoch statočných rodín.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.