do Spojených štátov prišiel Ahmari ako dieťa utečencov a intelektuálnu slobodu v novej vlasti si ihneď zamiloval. Z mladého, zanieteného ľavičiara sa stal protrhový konzervatívec, ktorý písal ostré komentáre pre najprestížnejší stredopravý denník na svete The Wall Street Journal. Neskôr odišiel do Commentary, legendárneho konzervatívneho časopisu založeného Normanom Podhoretzom. Keď som ho videl naposledy, na jeseň 2017, podelili sme sa o znechutenie z neokrôchaného populizmu Donalda Trumpa. Odvtedy však Ahmari prešiel procesom, ktorý sa dá opísať ako konzervatívna radikalizácia.
Jej súčasťou bola konverzia na katolicizmus, o ktorej napísal knihu. Na nej by, samozrejme, nebolo nič zlé, keby ho nezaviedla rovno k najmilitantnejšej forme katolíckeho sociálneho učenia: integralizmu. Ten hovorí, že snahy o oddelenie svetskej a cirkevnej moci sú chybou a že spoločenský poriadok by mal byť, naopak, nasmerovaný (podľa Ahmariho slov) „k Najvyššiemu dobru“.
Prostriedkom v tomto boji, vraví Ahmari, je aj Donald Trump. Problémom konzervativizmu je vraj to, že jeho predstavitelia mali škrupule a nechali sa porážať agresívnou, politicky nenásytnou ľavicou, takže pokiaľ pravica neodpovie s rovnakou agresivitou, príde o všetko. Je to rovnaký argument ako ten v prospech zvolenia Trumpa, spísaný Michaelom Antonom v eseji Voľba letu 93. Rovnako ako pasažieri uneseného letu z 11. septembra 2001 mali vraj konzervatívci v prezidentských voľbách 2016 poslednú možnosť vtrhnúť do kokpitu a zneškodniť „únoscov“ Ameriky. Úspech je síce neistý, ale alternatívou je smrť. Ahmari očividne verí takejto vízii Ameriky i tomu, že on vie, čo je tým „Najvyšším dobrom“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.