niekto prinesie nové časovanie slovies (viu namiesto vedia), iný vymyslí novotvary (aha bibac – aha mesiac), ďalší sa stane jazykovedcom v útlom veku (Keď sú Nováky, prečo nie sú aj Staráky?).
Aj teraz máme v rodine také 19-mesačné dieťa, ktoré sa hanbí. Veľmi! Dlho jej trvá, kým si zvykne na nového človeka. A ešte v rehoľnom habite. To už bola takmer pohroma, no zvládli sme to. Kontrolovali sme sa jeden deň len očami. V dostatočnom odstupe. Ďalší deň ma však slečna prekvapila. Najprv na mňa zazrela, skontrolovala a potom sa začala smiať. Sprisahanecky mame zašepkala – Jaja. Problém nastal, keď sme obedovali. Druhá moja neter začala chlípať polievku. Prišlo teda na súťaž o čo najhlasnejšie chlípanie. S úľavou sa len pozeráte do taniera, kedy s tým skončia. No medzitým som sa už dopracovala k druhému chodu. Vtedy sa to malé, hanblivé, ktoré si deň na mňa zvyká, sadne hneď vedľa mňa, hlavu oprie o moju ruku, svoju ruku mi vopchá do môjho taniera a povie: „Jaja, meťo. Ham!“ A ukáže na svoje ústa. Jasné, s mäsom sa podelím. Skamarátili sme sa. Zjedla mi mäso a bola ochotná pripustiť, že sa s ňou môžem konečne hrať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.