Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Srdcom sestry Hermany: Dôvera

.hermana Jaroslava Matláková .stĺpčeky .srdcom sestry Hermany

V našej rodine je to tak. Vždy je prítomné aj malé dieťa. A ledva to dieťa dorastie, keď má asi desať rokov, už sa narodí ďalšie. V rodine tak pribúdajú nové slová.

Srdcom sestry Hermany: Dôvera Natália Ložeková / natalialozekova.sk

niekto prinesie nové časovanie slovies (viu namiesto vedia), iný vymyslí novotvary (aha bibac – aha mesiac), ďalší sa stane jazykovedcom v útlom veku (Keď sú Nováky, prečo nie sú aj Staráky?). 

Aj teraz máme v rodine také 19-mesačné dieťa, ktoré sa hanbí. Veľmi! Dlho jej trvá, kým si zvykne na nového človeka. A ešte v rehoľnom habite. To už bola takmer pohroma, no zvládli sme to. Kontrolovali sme sa jeden deň len očami. V dostatočnom odstupe. Ďalší deň ma však slečna prekvapila. Najprv na mňa zazrela, skontrolovala a potom sa začala smiať. Sprisahanecky mame zašepkala – Jaja. Problém nastal, keď sme obedovali. Druhá moja neter začala chlípať polievku. Prišlo teda na súťaž o čo najhlasnejšie chlípanie. S úľavou sa len pozeráte do taniera, kedy s tým skončia. No medzitým som sa už dopracovala k druhému chodu. Vtedy sa to malé, hanblivé, ktoré si deň na mňa zvyká, sadne hneď vedľa mňa, hlavu oprie o moju ruku, svoju ruku mi vopchá do môjho taniera a povie: „Jaja, meťo. Ham!“ A ukáže na svoje ústa. Jasné, s mäsom sa podelím. Skamarátili sme sa. Zjedla mi mäso a bola ochotná pripustiť, že sa s ňou môžem konečne hrať.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite