my cestovatelia máme na to prevažne rovnaký názor: ľudia aj spoločnosť sa nám v porovnaní s tou ázijskou zdajú chladní a neosobní.
Po pár týždňoch si opäť zvykneme, nabehneme na tento systém, a hoci sme väčšinovou spoločnosťou považovaní za bláznov, slniečkárov, nekompatibilných, podarilo sa nám väčšinou nejako vystúpiť z európskej depresie a fungujeme, prípadne prenášame ázijský pocit ľahkosti aj na iných. Sme takí misionári.
Pán novinár mi však povedal, že on sa po cestách vracia do raja – že ľudia sú tu na seba milí, ústretoví, že si vždy uvedomí, v akej úžasnej krajine žije. Stáli sme na mojom balkóne, fajčili cigarety a ja som sa porozhliadla po okolí. Mal na mysli tú istú krajinu? Po uliciach kráčali nemé tváre, zahĺbené do svojich problémov, nijakí ľudkovia, popiskujúci si melodie z bolywoodskych filmov, ktorí pohladkajú neznáme okoloidúce dieťa len tak.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.