jednou stránkou veci sú sexuálne prečiny vrátane znásilnenia, z ktorého bol obvinený vo Švédsku. Ak už Švédsko o jeho vydanie nežiada, je to preto, lebo časť obvinení je už premlčaná a zvyšok sa nepodarilo vyšetriť aj preto, lebo švédski vyšetrovatelia nedokázali Assangea vypočuť – oboje vďaka jeho pobytu na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Iste, platí prezumpcia neviny. Trestné právo však nie je to isté, ako štandardy bezúhonnosti. Obetiam sexuálnych prečinov sa dnes načúva viac než predtým – a bolo by to správne aj v prípade Assangeových obetí. Mimochodom, Austrálčan už raz bol odsúdený – za kybernetické útoky. V roku 1996 sa priznal k zodpovednosti za 25 trestných činov, no pobytu vo väzení sa vyhol odkazom na svoje komplikované detstvo.
Ale poďme k projektu WikiLeaks – ten nebol neutrálnou snahou o transparentnosť, ale systematickým útokom proti bezpečnosti Západu. Je azda náhoda, že na stránke nenájdeme súkromné správy Vladimíra Putina, Viktora Orbána či Nicolása Madura? S veľkým haló a za výdatnej podpory ruských trolov však projekt dva dni pred druhým kolom francúzskych prezidentských volieb zverejnil ukradnuté emaily Macronovej kampane. Tie mali ukazovať daňové podvody a iné machinácie, v skutočnosti v nich boli účty za triviálne sumy, súkromné konverzácie vrátane debát o počasí či rezervácie stolov v reštauráciach.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.