„Oženil som sa dvadsaťjedenročný a v tridsiatich dvoch sa rozviedol. Mamka ma potom živila do štyridsiatky. Mali sme dve deti. Neplatil som alimenty, lebo žene zostal trojizbový byt. Povedal som, že to stačí a nemusím ešte platiť. Našla si však fešáka a dali ma na súd. Sedem mesiacov som bol za to v base. Počas trestu mi mama zomrela a brat jej byt predal bezo mňa. Otca som nepoznal. Po prepustení nebolo kam ísť. Tak som si našiel starú garáž, kým ma nezavolali do Nemecka na robotu. Po rokoch som zistil, že za mňa neodvádzali nijaké odvody. Tak som sa vrátil na Slovensko ako závozník piva až do šesťdesiatich dvoch rokov. Robil som, kým som vládal. Z malého dôchodku dnes nezaplatím ani ubytovňu,“ dopovedal so stíšeným hlasom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.