treba uznať, že rola, na ktorú sa podujal, je takpovediac nadľudská. Ani naši najlepší herci by to nedali.
Hrať naraz dve protikladné postavy, to by pri všetkej vynaliezavosti nezvládol ani Lasica a Satinský, a tí vedeli zahrať Lomnický štít i obložený chlebík. Maroš Šefčovič sa totiž pod ťarchou štátnickej zodpovednosti rozhodol predstúpiť pred voliča naraz v role európskeho diplomata i v role antisystémového hrdinu. Ako si udržať tvár profesionála s hviezdnou kariérou, plnou zásluh o integráciu Slovenska do západných štruktúr, a zároveň ukázať svetu patetickú tvár hrdinu bojujúceho proti hrozbe skazeného Západu?
Situácia je preňho o to ťažšia, že si na toto jánošíkovské telo navliekol dres Smeru. O miesto prezidenta sa uchádza preto, aby hájil systém, v ktorom sa najvyššia vládna moc prepojila s oligarchami a organizovaným zločinom. Na to zúfalé predstavenie sa odhodlal v čase, keď Bašternák sedí za mrežami a systémom donedávna chránený Marián Kočner s bohorovnou imunitou je obvinený z vraždy Jána a Martiny. Nečudo, že jeho energický nástup na uprázdnené miesto protagonistu Kuffovho ťaženia proti zlu z Istanbulu pôsobí rozpačito. Harabinova postavička v tej role pôsobila komicky i hrozivo, Šefčovič pôsobí iba trápne. Kým Kotlebovi sme jeho tisovské „Za Boha a za národ“ verili, kto uverí tomu Šefčovičovmu?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.