ťažko povedať, či medzi ne počítal aj stíhačky, ktoré v júni 1944 zabezpečili vzdušnú prevahu Spojencov nad plážami francúzskej Normandie. Isté je však to, že našu krajinu začína Ficova geopolitická dvojtvárosť dobiehať.
Iste, vo veľkých veciach sa aj Ficovo Slovensko zvyklo postaviť na správnu stranu, a to napriek expremiérovmu brýzganiu na Brusel, Sorosa či Spojené štáty, ktorým vraj vo Venezuele ide len o ropu. Výsledkom Ficovho podrývania, vrátane žlčovitých fejsbúkových videí, je to, že slovenskí rusofili a smiešnotrápne figúrky ako poslanec Blaha sú dnes na koni.
Ak teda budú chcieť v najbližších mesiacoch premiér Pellegrini a minister Lajčák držať kormidlo prozápadným smerom, nemusí sa im to podariť.
Lajčák už bol potupený v otázke Globálneho kompaktu pre migráciu, aj vo veci uznania Juana Guaidóa ako legitímnej hlavy venezuelskej vlády, čo bez väčšieho váhania urobila väčšina našich spojencov – na rozdiel od Moskvy či populistickej vlády v Ríme. Už dlhodobo sa tiež prozápadným silám v koalícii nedarí držať na uzde čoraz uletenejšie proruské postoje a gestá Andreja Danka a SNS.
Pompeova zastávka v Bratislave pripomína, že s týmto neudržateľným stavom treba niečo robiť. Samotná návšteva je dôležitá, bez ohľadu na to, čo si myslíme o Trumpovi a jeho nominantoch. Je tiež veľkým triumfom našich diplomatov, predovšetkým nového slovenského veľvyslanca vo Washingtone Ivana Korčoka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.