Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O banálnej priamočiarosti, ktorá vyráža dych

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Keby som chcel jedného dňa napísať detektívku o zločine celospoločenských rozmerov, postupoval by som pri tom asi nejako takto:

O banálnej priamočiarosti, ktorá vyráža dych Natália Ložeková / natalialozekova.sk

nakreslil by som si schému s hlavnými postavami. Nesmeli by tam chýbať jeden či dvaja oligarchovia, veď prípad by sa mal týkať veľkého objemu peňazí. Umiestnil by som k nim pár vplyvných politikov, bez nich by nebolo možné rozvinúť skrytý systém nelegálneho toku financií. Do schémy by som potreboval aj nejakú organizovanú zločineckú skupinu, lebo niekto by predsa musel za primerané peniaze urobiť špinavú prácu. Bolo by treba vymyslieť aj mechanizmus vydierania. Tu by som sa ocitol na tenkom ľade. O oligarchoch či politikoch sa človek dočíta v dennej tlači, o organizovanej zločineckej skupine však nič hodnoverné neviem. Drogy? 

Je to banálne, ale asi by mi nič duchaplnejšie nezišlo na um. Keďže moji hrdinovia by patrili do vyšších kruhov, najviac by sa tu hodila kokaínová mafia. Ak by som si ešte trochu potrápil hlavu, isto by som si spomenul na sexuálne pracovníčky. Do schémy by som zakreslil utajené stretnutia vplyvných mužov s playmates. Dámy by, samozrejme, museli prejsť prísnym výberovým konaním – povedzme bývalé missky. Schému by som potom prebehol očami a hodil ju do koša. Ako by som mohol dopustiť, aby mojím pričinením uzrel svetlo sveta takýto prvoplánový paškvil? 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite