každý vie, odkiaľ ste, kto ste a ku komu patríte, bez toho, aby ste sa museli predstaviť. Keď hľadám v potravinách bryndzu, pripadám si rovnako exoticky ako Ibi Maiga v „zimušnej“ vetrovke. Ale vždy tú bryndzu majú, podobne ako všetko ostatné, čo som tam kedy hľadala. Niekedy mám pocit, že v tej dedine sú pripravení na každý katastrofický scenár. Aj na to, že o deviatej večer dostanete chuť na tortillu. Čo oni na to? „Máme, pani, 63 korun českých to bude.“ Iný vesmír. Všetko majú, všetko funguje. Ešte aj odhrnuté chodníky a odpratané cesty, keď v noci nasneží. To už vie človeka naštvať. Dumem, či majú vlastnú meteorologickú stanicu, ktorá im to hlási o dva dni skôr ako na Slovensku, alebo sú len nezvyknutí na výhovorky. K tomu majú všetky služby, aké si len viete predstaviť. Kaderník? Majú. Potraviny? Majú. Cukráreň? Majú. Plaváreň? Majú. Školy, škôlky, výstaviská, športoviská, domovy sociálnych služieb, železničná stanica, reštaurácia a samozrejme „hospůdky“, dôležité hospůdky. Na a k tomu všetkému som naposledy vygooglila aj salón krásy.
Rozhodla som sa miestnu krásu vystaviť skúške. Zavolala som tam a hrubý hlas na druhej strane mi dal termín – hm, hneď. Bála som sa to nevziať. Nedal mi na výber. Hodila som na seba vetrovku a vybehla dolu ulicou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.