všetko sa to začína nebadane a na to, aby si ich prekukol, nepotrebuješ veľa jasnozrivosti. Najprv len tak subtílne a podprahovo licitujú pred niekým svoju cenu, svoje kvality, svoju nenahraditeľnosť. Napríklad veci, ktoré majú v kompetencii a o ktoré ich prosíš. Aj keď by ich mohli vybaviť hneď, vyťahujú kalendár, dohadujú si s tebou termín stretnutia, o všetkom veľa hovoria, neskôr si s tebou ešte trikrát to stretnutie telefonicky potvrdia a nakoniec sú na tom s časom horšie, než keby ťa riešili hneď a zaraz, keď to bolo na programe dňa. Je to obraz nemého výkriku: „Haló, všimnite si ma, tu som, a toto dokážem!“
Ak kamuflovaný výkrik ostane dlhodobo bez odozvy, príde ďalší level. Vysvetlím na príklade: Pozvali ma na večeru a jeden z nemenovaných hostí, čo tam sedel, bol v sebaprezentácii mimoriadne snaživý ako ten, ktorý všade bol, všetko videl a všetko dokázal – sťaby samozvaný osloboditeľ daného regiónu. Prišla reč na IT technológie a on: „Ale prosím vás, nehovorte mi o starej počítačovej šunke, keby ste videli, aké ja mám doma nové delo, to by ste sa čudovali!“ Prišla reč na cestovanie: „Ale čože, čože, boli ste už dakedy v Ulam Bátare? Tak nerozprávajte!“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.