Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Objektívom Terezy Nvotovej: Apokalypsa na hranici

.tereza Nvotová .stĺpčeky .objektívom Terezy Nvotovej

Fejsbúk mi ráno pripomenul, čo som robila v tento deň pred tromi rokmi. Bola som v pekle, v novodobom koncentráku. Na slovinsko-chorvátskej hranici som ako dobrovoľníčka pomáhala pri prvej vlne utečencov. Nebavilo ma počúvať alarmistické správy, čo dookola opakovali, že sa k nám valia teroristi.

Objektívom Terezy Nvotovej: Apokalypsa na hranici Natália Ložeková / natalialozekova.sk

chcela som to vidieť. 

Rozdelené rodiny, stratené uplakané deti, zbité tehotné ženy, dav, ktorý nič nejedol dva dni, starci a stareny (iste, a aj bosé deti, hoci to je už klišé). No videla som aj ľudí, ktorí do štvrtej ráno behali v tomto koncentráku a robili, čo sa dalo. Na rozdiel od pracovníkov humanitárnych organizácií – tí väčšinou len postávali za budovou a fajčili.

Doobeda som roznášala mlieko pre bábätká, a nezastavila som sa asi dve hodiny. Keď ich začali mlátiť ninjapolicajti, nastala apokalypsa. Niekoľko skupín pustili na autobusy, no ako tam boli natlačení, tak sa rodiny rozdelili a začalo sa to: chodili za mnou hystericky plačúci otcovia s deťmi v náručí, že stratili ženu, alebo rodiny, že ich babička je niekde v dave a nevie chodiť, ženy s deťmi bez otcov, a deti bez rodičov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite