havel si získal srdcia sveta a nebolo to len pre jeho osobný príbeh a skvelé esejistické texty – bolo to tiež preto, že symbolizoval Československo, jeho prvú, masarykovskú republiku, ktorá mala vo svete stále silné meno a do ktorej Západ vkladal nádej.
Toto meno si prvá republika vybudovala za dve desaťročia svojej existencie. Potom už bola vydaná napospas všetkým drámam Európy. Ale v tých prajných rokoch vyrástla aj na Slovensku kultúrna, spoločenská, politická i cirkevná elita národa. Títo ľudia, napriek utrpeniu vo väzniciach a aj napriek mnohým zlyhaniam, poznačili svojím myslením, príbehom a prítomnosťou aj celé obdobie komunizmu v Československu. Prostredníctvom rozprávania staršej generácie sme sa stali účastnými duchovnej atmosféry prvej republiky aj my, ktorí sme sa narodili až po vojne. Svoje životy sme prežili na Slovensku, ktoré máme úprimne radi, kde sme sa angažovali, ale naša identita, naše kultúrne videnie sveta boli budované aj duchovnou atmosférou prvej Československej republiky. Bez akejkoľvek nostalgie: sté výročie Československej republiky je poslednou spontánnou spomienkou na ňu. Pri ďalších okrúhlych výročiach už budú chýbať pamätníci tejto éry.
V tomto roku zažívame mnoho slávností stého výročia prvej republiky. V septembri sa napríklad v Košiciach stretli česká a slovenská vláda. Ministri za SNS sa však na tomto zasadnutí nezúčastnili. Nepoznám dôvod tejto nezdvorilosti, význam tohto výročia to však nezmenšilo.
Aký je najväčší odkaz prvej Československej republiky? Myslím, že napriek mnohým jej slabostiam a chybám je jasný: demokracia, vzdelanosť a kultúra. A práve v tomto by sa Slovensko malo konečne stať jej nástupníckym štátom.