unavený, ubolený, s cirhózou pečene, pokračuje: „Keď zomrela, preplo mi. Rozmýšľal som, ako sa zabiť. Zostal som úplne sám, odišiel mi posledný človek. Prepadol som sa do pekla. Pochoval som mamu a život ma prestal tešiť. Príroda, ľudia, pekné baby, knižky, peniaze, nič ma nebavilo. Nebol tam ani Boh. Vedel som, že existuje, ale začal som mu nadávať, opíjať sa a na všetko hromžiť. Vyčítal som mu, že stvoril takýto poondený svet. Bol som v úplnej tme.
Začal som piť ako šialenec. Na ničom mi nezáležalo. Trvalo to štyri a pol roka. Chľastal som a fajčil. Chcel som čo najskôr odísť z tohto sveta. Bolo mi jedno, či dostanem AIDS alebo ma niekto zabije. Schudol som 40 kíl. Byt som predal, nevedel som tam už vydržať pre spomienky na mamu a detstvo.
„Každý človek si môže vybrať medzi dobrom a zlom.“
Každé ráno som vypil liter vodky. To bol len úvod do dňa. Bol som úplne rezistentný na alkohol. Večer som sa dorazil. Po štyroch rokoch som si povedal, že si dám detox. Pripravil som si dvojlitrové fľaše s vodou, cigarety a kávu. Po siedmich hodinách sa telo začalo klepať. Bolo mi brutálne zle. Najhoršie boli depresívne myšlienky. Asi 1 000 myšlienok za minútu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.