ako vždy, prvých pár miest bolo rezervovaných pre hotelových hostí – to boli tie s najdrahšími autami. Vždy, keď som nútená tu parkovať, poobzerám sa aspoň po parádnych tátošoch, úhľadne zaparkovaných hotelovými poslíčkami, predpokladám. Naleštené, navoňané, navoskované, v ručnej umyvárke poumývané.
Keď otvorím okno, aby som stisla tlačidlo na vstupnej rampe, dovalí sa mi do auta zvuk, ktorý vôbec nečakám. Z lacného rádia vypeckovaný, betónovým halom garáže nazvučený roma pop. Umca, umca, umca... Charakteristické synťáky a štvorhlasy, už aj tak prehnaný štandardný romácky hal je umocnený garážou. Kde sa to tu, preboha, berie? Zo zabudovaných garážových reprákov hrá anonymná hotelová hudba, typická pre drahé hotely.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.