Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tri lekcie zo školskej lavice

.vladimíra Marcinková .stĺpčeky .svet starostovej dcéry

Sami sebe sme si najlepšími učiteľmi. Najsilnejšia mena je dobrý pocit. Svoj talent musíme neprestajne kŕmiť aj v dospelosti. Tieto tri veci som si osvojila v škole a tvoria moju skúsenosť.

Tri lekcie zo školskej lavice Natália Ložeková / natalialozekova.sk

najviac ma naučila najslabšia učiteľka. Dejepisárka. Drobný človek s drobnou autoritou, no veľkým srdcom. Rozdávala len jednotky a dvojky. Za úsmevy. Lenže ja som chcela študovať právo. Prijímacie skúšky: výlučne z dejepisu. Dobiehala som osem rokov gymnázia počas maturantských večerov, keď boli všetci pochytaní za ruky a zaľúbení do dospelosti. Deň čo deň som trávila za knihami. Celý rok som vymieňala rande s mestom za rande s dejepisom. Vinila som pani učiteľku. Prečo nebola prísnejšia? Prečo nás neskúšala? Prečo to všetko ostalo na mne? 

„Sústreď sa na to, čo ti ide najlepšie a rozvíjaj to.“

Trvalo dlho, kým som sa jej poďakovala za to, že ma zo všetkých učiteľov naučila najviac. Tým, že ma nenaučila nič. Dala mi najdôležitejšiu životnú lekciu – spoliehať sa sama na seba. Nečakať, že ti do cesty príde učiteľ, ktorý to uľahčí. Hodená do dospelosti, už som viac nedostala výklad k nijakej životnej skúške. Vďaka tej drobnej pani učiteľke som už mladom veku zistila, že najlepším učiteľom si je človek sám.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite