krátko po revolúcii som čítal rozhovor s autorom, ktorého si nadovšetko vážim a ten hovoril: „Vytrhnite si moje komunistické básničky z knižky a zostane vám kvalitná poézia.“ Lenže tie básne nikto nevytrhne! Vyhodí ich spolu s perlami. Nehodí ich sviniam, ale rovno do kontajnera. Tak to býva s vecami poplatnými dobe.
A naopak, zabudnuté a stratené klenoty minulosti niekedy znenazdajky vyplávajú na povrch a ukážu svoj lesk. Počas štúdia na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý trval na tom, aby sa znova preorali archívy, aby sme v nich hľadali stratené pramene a vybudovali si tak novú, objektívnu a lepšiu národnú literárnu identitu. To sa ale okrem neho nikomu nechcelo, preto bol označený za podivína.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.