kráčajúc chodbami útulku RESOTY, ktorých obyvateľov António vždy volal moja rodina, sediac za jeho stolom a pracujúc na jeho počítači, myslím často na jeho pohnutú minulosť, ktorá formovala jeho budúcnosť i charakter. Myslím na utrpenie jáchymovských uránových baní, v ktorých António prežil dlhé roky svojho života. Myslím na to, ako sa z bežného mladého klerika zo Záhoria vykresala vďaka extrémnemu prostrediu taká silná osobnosť. Na to, ako prežil peklo lágrov a nezblúdil.
Nikoho neodsudzoval, bonzákov ani bacharov. Naopak, bol pre mnohých oporou. Získal veľký dar: nadhľad nad hemžením sa sveta a pachtením za rôznymi modlami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.