v nedávnom článku Hamid reaguje na prekvapivý výsledok májových volieb v Malajzii, ktoré poslali do politického dôchodku premiéra Nadžíba Razaka, ktorého strana krajine vládla viac než 60 rokov.
Hamidov záver – trochu unáhlený – je, že úloha demokracie je obmedzená. Nie je zárukou dobre platených zamestnaní, lepších škôl ani rastúcej životnej úrovne. Zaisťuje iba to, že politici tu nemusia byť navždy a to, že ľudia majú možnosť vo voľbách ovplyvniť smerovanie svojej krajiny.
Drvivá väčšina krajín sveta si svojich predstaviteľov volí – a predsa sú polovica z nich diktatúry. Nie všetky takéto voľby sú pritom fingované. Zvyčajne stačí neférové politické prostredie, sťažený prístup opozície do médií či k financiám alebo jej demoralizácia ako výsledok popularity autoritárskeho režimu. Skúsenosti z Iraku či z etnicky rozdelených krajín subsaharskej Afriky navyše ukazujú, že demokratické voľby sa môžu stať pokračovaním etnických konfliktov inými prostriedkami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.