Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Resoty očami Michala Oláha: Skúška

.michal Oláh .stĺpčeky .resoty očami Michala Oláha

„Môžem ti niečo ukázať?“ opýtal sa nesmelo Zoli vo dverách kancelárie počas môjho horúčkovitého odpovedania na pracovné maily po víkende. Zoli je vetchý muž so sivými dlhými vlasmi a veľkým obočím zlievajúcim sa s hustou bielou bradou.

Resoty očami Michala Oláha: Skúška Natália Ložeková / natalialozekova.sk

„Jasné, poď dnu,“ reagoval som pohotovo a presadol si od počítača za stôl. „A môžem zavrieť?“ pokračoval, „a aj zamknúť?“ Potom už len čosi zašomral a otočil kľúč v zámke. „Chcem ti ukázať svoje rany. Mám ich veľa po celom tele, niektoré ešte z detstva. Pre ne som invalid a nikdy som sa neoženil. Zoli si s ťažkosťami vyzliekol tričko a tepláky. Ostal stáť predo mnou len v spodnej bielizni. Pozeral som na vyziabnuté telo muža po šesťdesiatke. „Pozri, tu na chrbte mám plastiku. Keď som bol ešte dieťa, mama ma obarila. Vraj za to mohol otec, čo ju sotil.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite