je to už odvtedy, keď som ako šestnásťročný (čo bolo dávno) prvý raz spoznal tamojší dominikánsky kláštor. V ráde dominikánov som našiel to správne miesto pre moje povolanie. Tomuto rádu ďakujem za veľa v mojom živote. No a v tomto kláštore sa po stáročia dorábalo aj víno. Hlboké, starobylé pivnice sú dodnes svedectvom dávnych čias.
Aféra s rakúskym vínom z roku 1985 sa dotkla aj Retzu (zistilo sa vtedy, že vinári pre vyššie zisky pridávali do vína dietylénglykol, toxickú látku používanú ako rozpúšťadlo – pozn. red.). Bolo to dno pre rakúsku produkciu vína, ale aj obrat. Došlo k totálnej zmene myslenia. Veľmi bolestivé boli vtedy priame následky „glykolového škandálu“, ale z dlhodobého hľadiska boli tie dôsledky napokon plné požehnania pre domáce vinárstvo.
Prečo to spomínam? Pretože to súvisí s tou časťou Evanjelia podľa Jána, v ktorej Ježiš sám seba nazýva pravým viničom; Boha, svojho otca, nazýva vinohradníkom; a nás výhonkami viniča.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.