ženu mal na návšteve v osade, 20 kilometrov od tej svojej. Bola pozrieť sestru, ostala cez noc. Tak ráno o štvrtej vyrazil autobusom po ňu, aby sa do ôsmej stihli vrátiť a bol načas pripravený pomáhať so včelami. Nikdy nemešká. Po dlhej fuške si sadol u nás na dvore a mamka nám pripravila párky. Jožkovi a otcovi dala po tri párky. Mne dala na tanier jeden. Jožko sa natiahol k tanieru a vymenil môj za jeho.
„Čo robíš, Jožko? Veď to je moje,“ protestujem. „Ta nebudzeš mac ty ľen jeden parek a ja teľo veľo.“ Zobrala som taniere, znovu ich vymenila. Ešte chvíľu čakal, či mi bude stačiť. Po chvíli začal jesť svoje. Džentlmen z osady. Nerád chodil do školy. To vždy opakuje. Nevie písať ani čítať. Ale keď jeho dcéru prijali na učilište, dal jej peniaze na novú vetrovku a tašku, lebo kto chodí do školy, zaslúži si, povedal.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.