párkrát spolu sedeli v parku, ale mal pocit, že musí urobiť niečo pamätné, aby si ju získal. Niekedy prišla, inokedy nie. On chcel, aby prišla zakaždým. Bola by pre neho ideálnou frajerkou. Bývala totiž v dedine 15 kilometrov od tej jeho. Bol by to ideálny geografický rádius, ktorý jeho babeta zvládla na jednu nádrž tam aj späť. To musí byť osud, iba žeby nebol... Pravidelnosť stretnutí bledla. Čoraz častejšie sa ponáhľala na autobus, skôr než ju rozosmial. Raz pred odchodom, keď mal pocit, že druhý raz už nepríde, spýtal sa jej, či má sen. Veľa a veľkých, odvrkla. Tak sa jej spýtal na nejaký menší a smiešny. Vtedy sa zamyslela a potichu z nej vyliezlo, žeby chcela ochutnať kokosový orech. „Stretnime sa tu zajtra, ochutnáme ho spolu.”
Ona odišla so smiechom a on s pokrčeným výrazom dumal, kde zoženie kokosový orech. Už ho raz videl, v susednom meste vo výklade počas minulých Vianoc. Stál vedľa ananásu v miestnom zelovoci. Presne jeden kus. Sadol na autobus a v duchu si opakoval, ako mu babka hovorievala, že sa narodil pod šťastnou hviezdou, a čokoľvek bude chcieť, vždy sa mu všetko podarí. Babka ho nezvykla klamať. Dúfal, že aj v tomto hovorila pravdu. Lebo tentoraz skutočne veľmi chcel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.