vstal z popola v podobe „zajačika“, ktorého „zabili“. Vrátil sa po šesťdesiatke s novými pesničkami a s novou gráciou. Ako svietiaca rybka pláva zas proti prúdu a je jedno, aký čas sa skrýval medzi kameňmi. Novú tyrkysovú gitaru si zadovážil. Znova nám svieti na cestu.
Splnený zem znie ako najlepší extrakt z jeho celoživotnej pesničkovej tvorby plus ešte niečo: Spojenie so skladateľom Petrom Zagarom, s jeho rovnocenným pesničkovým talentom: „Vravím ti, poď von, poď sa prechádzať / za mestom je to veľké pole / vravíš, že nejdeš, bundu už máš spratanú / aby ju nezožrali mole.“ Keď Martin Burlas zaspieva tieto Zagarove slová, dochádza mi, že presne toto je moment, ktorý raz budú z balastu dneška vyhrabávať budúce generácie ako ten rozkošný svetrík po babičke, ručne štrikovaný, ktorý nezožrali mole.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.