videl som tvoj krehký mier, Jeruzalem. Ozbrojené hliadky na každom nároží. Pôvabné tváre vojačiek, drobné prsty na mechanizme automatických pušiek. Aké by boli tie tmavé oči, keby videli krv rozstreknutú po kamennej dlažbe? Za úsvitu som sedel v modlitbe na terase Ecce Homo, otvorený tajomstvu toho podivného mesta. Prvé lúče na strechách. Predo mnou v strede Jeruzalemského chrámu zlatá kupola skalnej Mešity. Podľa tradície Hebrejov tu Boh Abrahámovi zabránil obetovať Izáka. Podľa moslimov bol na tom istom mieste na chvíľu prorok Mohamed vytrhnutý do neba. Pod mešitou Múr nárekov; škáry plné papierikov s modlitbami. Jediný múr, ktorý tu nechali Rimania, keď dobyli Jeruzalem. Napravo kupola Božieho hrobu. Svária sa o ňu tri kresťanské cirkvi. Si magnetom sakrálnych síl, po stáročia do svojich úzkych uličiek priťahuješ posvätné príbehy: anjelov, prorokov, kacírov i mučeníkov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.