vďakyvzdanie je dobrým sviatkom a nejakú jeho verziu by sme potrebovali i nás. Väčšina z nás sa po väčšiu časť roka usiluje o niečo, čo by sme mať chceli, prípadne je frustrovaná z toho, čo mať nemôžeme alebo sme stratili. Je preto užitočné venovať aspoň krátke zamyslenie tomu, čo máme a čo si vážime. Myšlienka na rodinu, priateľov, zdravie a strechu nad hlavou často pomôže dodať potrebný nadhľad našim ambíciám či starostiam.
Medzi psychológmi je známe, že ak sa ľudia správajú vedome s vďačnosťou, dostaví sa lepšia psychická pohoda a zdravie. Štúdia z roku 2003 ukázala, že ľudia, ktorí si v riadenom experimente písali každý deň zoznam vecí, za ktoré boli vďační, v priebehu výskumu viac cvičili, mali viac energie, menej si sťažovali na bolesť, spali v priemere o 30 minút dlhšie a boli menej náchylní na depresiu než ostatní.
„Vykračujeme do 30. roku života v slobodnej a demokratickej spoločnosti. Skúsme byť za ňu vďačnejší.“
Praktikovať vďačnosť v súkromnom živote si však vyžaduje sebadisciplínu. Ešte ťažšia je vďačnosť v živote politickom. Tam sú vášne, ale aj splniteľné či nesplniteľné sľuby podstatne silnejšími silami než uspokojenie z to, čo funguje. Mimochodom – toho dobrého je i v našej vysoko nedokonalej krajine veľa: spomeňme len slobodu, demokraciu a ukotvenie na Západe.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.