ožratý sa vrátil domov, zaľahol. Pred desiatou večer sa zobudil a žena sa ho pýta: „Bol si voliť?" Odpovedal protiotázkou: „Bol som voliť?“ Nevedel si spomenúť, či sa dopracoval do volebnej miestnosti a či odvolil. Prišli s manželkou za mnou, doviedol ich pocit zodpovednosti z plnenia si občianskeho práva. „Starosta, vieš, či bol môj starý voliť?” Nevedel som pomôcť. Tak sa tam vybral ešte raz, tentoraz so sprievodom. Ako posledný odvolil. Stihol to len tak-tak.
No a ešte spomeniem posledné parlamentné voľby. Jedna miestna nešťastníčka sa prezentovala v plnej paráde. Pred obecným úradom stojí vyžitá žena. Tenká, že cez ňu previdieť. Voláme ju žiletka. Pije prvú ligu, ale viditeľne je už pár hodín čistá. Starosta, čakám tu na teba. „Waaw, čím som si to zaslúžil?“ – uštipačne sa pýtam. Tuším, že ide o nenávratnú pôžičku na fľašu ovocného.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.