mať trinásť rokov a dostať sa na kniežací stolec je asi ťažkým bremenom. Mladý Václav sa s tým popasoval celkom dobre. Síce ešte nejaký ten rôčik zaňho potiahla jeho matka, no svoju prípravu bral predsa len dôsledne. Legendy mu pripisujú na tú dobu veľké vzdelanie – staroslovienčinu, gréčtinu a latinčinu. Sú to však skôr legendy, ktoré okrem svätca a kráľa chceli z Václava urobiť tak trochu aj mnícha. Napriek tomu sa o ňom hovorí ako o vzdelanom mužovi.
Zaujímavosťou je, že svoju politiku viedol úplne inak ako jeho otec a starý otec. Nesnažil sa bojovať a získavať nové územia, ale usiloval sa diplomatickou cestou urovnávať spory a dohadovať podmienky mieru. Samozrejme, nie všetkým sa to páčilo. Niekedy je vidina koristi viac než slovo mier či pokoj v krajine. A tak mal Václav veľa nepriateľov. Nielen vo svojom kniežatstve a za hranicami, ale aj priamo vo svojej rodine.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.