stúpavý prúd z kameňolomu mi ponúkol možnosť vystúpať spolu s dravcom do takej výšky, že som sa odvážil prekĺzať s mojím padákovým klzákom ponad Kotlinu smerom k Tatrám. Kľúčový preskok. A už sa nízko nad zemou zvŕtam v slabých stúpaniach so zatajeným dychom. Našťastie, ani sa nenazdám a som vo výške Fajxovej lúky. A potom Skalné vráta, chata Plesnivec, ktorú mám tak rád, je už hlboko podo mnou. Je to fascinujúce, že len vietor a Slnko spôsobujú, že sa vznášam vysoko nad turistickými chodníkmi a trvá mi minúty to, čo peši prechádzam celé hodiny. Lebo už cez Stežky preskakujem k Huncovskému štítu. Začínajú sa tu seriózne hory.
Letím pár metrov nad magistrálou plnou turistov. Čo si len o mne myslia? Hnevá ich, že sa presúvam s ľahkosťou orla ponad ich hlavy? Alebo mi prajú? Závidia mi? Občas im zakývam a oni odpovedajú. Prebúdzam v nich deti s hlboko zaklonenou hlavou.
Nezabudnem, ako som raz letel nízko ponad policajnú hliadku, ktorá práve riešila cestného piráta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.