Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

Keby som sa pred šiestimi rokmi nebola odhodlala na ďalekú cestu do Taldikurganu, až k čínskym hraniciam, keby som sa na tú expedíciu do neznáma, v jednom starom aute Ford Transit, s jediným členom posádky, Lafom, ktorý si to nerozmyslel, podobne ako ja, a s mojím psom Sanou,

Priama reč Lucie Piussi Natália Ložeková / natalialozekova.sk

keby som sa nebola odhodlala a na tú cestu nešla, nikdy by som nenapísala svoju prvú knihu. Nedokázala by som ju napísať. 

Človek, ktorý prejde pol zemegule v jednom starom aute, v ktorom občas musí prespať v spacáku kdesi v ruskej stepi – napríklad po náhlom úteku z motela, pretože vám do izby nazíza päť veselých kamionistov –  taký človek zvlečie starú kožu. 

Vraciate sa do Bratislavy, z ktorej ste celý život v skutočnosti nevystrčili päty, a musíte sa smiať. Čo vám len pripomína? Niečo medzi Charkovom a Alma Atou? Už som naozaj mohla svoje literárne alter ego vyhodiť do vzduchu ako nafukovaciu Anču, pretancovať s ňou izbu a vymlátiť z nej dušu. Do starej kože som sa nevrátila. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite