Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

Bol veľmi slnečný deň leta 1990 a po Ventúrskej ulici ku mne kráčal vysmiaty Blaho Uhlár, už z diaľky tancoval, baletil s roztvorenými novinami a keď si sadol k stolíku na terase, pobúchal hánkami o palcové titulky. „To je v p...Neveril som, že sa toho dožijem!“

Priama reč Lucie Piussi Natália Ložeková / natalialozekova.sk

a utrel si slzy. Od šťastia sa rozplýval. V titulkoch stálo, že odsun sovietskych vojsk sa čoskoro začne. Potom sme oslavovali. Pred skúškou vo vtedajšom Arse, aj po skúške.

Pamätám si na ten čas. Svet sa otváral. Bolo to ako z básní Silvy Fischerovej s názvom Chvění závodních koní. Presne tak sme sa cítili. Noci boli krátke a husté, dni ako odstrihnuté z reťaze. Čoskoro nato znela Bratislovou Zóna A: „Červená armáda, neodchádzaj preč, všetci ťa tu máme radi, tak nám neuteč!“ V Prahe svietil naružovo natretý tank Davida Černého.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite