akoby niekto zapísal našimi očami to, čo žila zamlada generácia našich rodičov. Žiadny odstup. Žiadny naftalín, sentiment či gýč. Žiadne literárčenie. Žiadny formalizmus. Čistá krása od akademizmu vzdialená miliardy svetelných rokov. Autenticita taká, že v mojom živote spôsobila prievan, zápal a takú chuť písať! A pritom – čuduj sa svete – všetko to boli prózy staré, ktoré Jaroslava Blažková písala zamlada, v šesťdesiatych rokoch, ešte predtým, než emigrovala do Kanady.
Rebelské poviedky ako keď klaun v cirkuse bičom plieska. Optika takpovediac čechovovská – žiadne moralizmy, žiadne vnucovanie autorského zámeru. Len život, komédia života, až srdce stíska.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.