Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Zdedil som kolegyňu, všetci sa jej báli

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

Ako nový starosta som zdedil kolegyňu. Jej curriculum vitae sa dalo napísať jednou vetou: celoživotná služba obci. Celá dedina ju s rešpektom obchádzala. Pevná ruka. Vojenský prístup.

Zdedil som kolegyňu, všetci sa jej báli Natália Ložeková / natalialozekova.sk

cítil som sa pri nej v bezpečí. Nikoho ku mne nepustila. Pracovala od pondelka do stredy. Tie tri dni nikto nechodil. Harmónia pokoja. V štvrtok a piatok prišli zástupy.

Priestory pôvodného obecného úradu sme spoločne po pár mesiacoch opustili. Nepatrili do nášho storočia. Alebo som tam jednoducho nepasoval ja. Obecný úrad som presťahoval do klubu mladých v kultúrnom dome. Klub mladých nespĺňal kritéria. Svoje si už odžil. Zariadený jednou zasvinenou posteľou. A tie steny, hotová monografia posledných dvadsiatich rokov života obce. História sa zažrala do omietky.

„Robil som, čo som mohol, no roky socializmu nezmažeš.“

Z klubovne sme urobili dve dlhé a úzke kancelárie. A tak vznikol nový obecný úrad, kde som nasťahoval aj zdedenú kolegyňu. Ľudia sa jej báli ako čert kríža. Štyri roky som sa z nej pokúšal urobiť demokrata. Ak nebudem k sebe prísny, možno by sa dali vymenovať malé úspechy, no nebol to veľmi badateľný posun. Robil som, čo som mohol, no roky socializmu nezmažeš. Presne poznala svoje zodpovednosti a úspešne sa ubránila každej ďalšej.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite