je už na každom z nás, či dovolíme, aby nové podnety zasiahli aj náš svet.
Ľudia často za mnou prichádzajú s vlastným pohľadom na svet. Keď má niekto opačný názor, keď mi oponuje, vždy mi napadne: „Jéjdanenky –tak sa má na to pozerať, to mi nenapadlo!" Prieči sa mi to v hlave, ale po krátkom súboji si v duchu akoby oblečiem jeho kabát. A pod ním objavím všetky jeho traumy, radosti, zrady aj odpustenia. Vyberiem sa v jeho šľapajach objavovať jeho životný príbeh. Keď sa tak ponorím do iného sveta, vidím, že aj iné sny môžu byť zaujímavé (hoci nie sú moje). Ľahšie pochopím aj iný pohľad. Opačný názor nie je zlý, je len rozdielny. Fajne, keď sme odlišní a ešte fajnejšie, keď sa vytvoria podmienky, aby tá rozmanitosť obohacovala. Preplietala a miešala farby pestrých svetov. Také spoločenstvo, čo zatajeným dychom počúva svetáka a len ochká, jojká, jujká a udivuje sa. A teší sa, že príbehy sa ešte neskončili.
Takým svetákom, čo prišiel k nám žiť na pár mesiacov, bola Dorotka Nvotová. Jej príchodu k nám predchádzala jej výzva na sociálnej sieti, že hľadá ubytovanie a prácu pre priateľa Johnyho. Tak som som si povedal, že sa jej ozvem. Hyperaktívna Dorotka sa prisťahovala do našej dediny a začala nás aktivovať. Prenajali sme jej byt a jej anglického priateľa sme zamestnali v škole. Johny kosil školský dvor a hneď pokazil školníkovu pohodovú normu. Asistoval v škole ako lektor anglického jazyka. Deti ho zbožňovali, ale pokecali si len v jeho rodnom jazyku. O to viac sa snažili.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.