keď v lete roku 1998 zahládzalo HZDS amnestiami stopy po vlastnom zločine, nebolo jasné, či sa z toho vôbec vyhrabeme. Róbert Remiáš bol zavraždený, podniky, banky aj štátna pokladnica rozkradnuté, verejnoprávne médiá znásilnené a a silové orgány štátu neslúžili občanom, ale zločinnej moci. Viacerí vtedy znepokojene pripúšťali, že Mečiar zmanipuluje voľby a potom zneužije armádu a políciu ako čínski komunisti. Na druhej miske váh bola len statočná pravicová časť opozície a tiež presvedčenie niektorých znalcov, že Mečiar je v skutočnosti zbabelec, a preto si na násilnú konfrontáciu netrúfne.
Napokon sa to v jesenných voľbách podarilo a Mečiar padol. Ale mnohé z neho tu s nami zostalo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.