veľká noc vždy predstavovala nielen logistický, ale aj morálny problém. Šibať a polievať bolo treba ísť, niežeby sme sa inak nenavštevovali, ale šibačka a polievačka boli špeciálne. A mimoriadne frustrujúce, v podstate ide o jednu z tráum, ktoré som neprekonal dodnes. 

Neznášal som to, aleže naozaj extrémne, možno fakt v útlom detstve ma to bavilo, čo som, našťastie, vytesnil, ale inak čisté peklíčko. Bolo síce kompenzované nie zanedbateľným finančným profitom, zodpovedne však môžem konštatovať, že nikdy som si nevyšibal a „nevypolieval“ až toľko, aby to moju animozitu k týmto nehanebným barbarským zvykom prekonalo.